Si ako odvrátená strana mesiaca,

ktorú si predstavujem,

keď končí deň.

Si ako odvrátená strana mesiaca,

na ktorú pred zotmením

slnko vrhá tieň.

Si jasná hviezda neba,

ktorú túžim uzrieť,

keď idem spať.

Si ako jasná hviezda neba,

ktorú cítim vedľa seba,

keď nechcem ráno vstať.

Si ako posledná veta knihy,

ktorú opakujem,

keď chmúrny je čas.

Si ako posledná veta knihy,

ktorú hľadám,

čo ukrýva sa v nás.

Si ako zapálená svieca,

ktorá osvetľuje svet,

keď padne noc.

Si ako zapálená svieca,

s ktorou horíme spolu,

keď volám o pomoc.

Si polovica môjho tela,

ktorou slzím,

keď nie si pri mne.

Si polovica môjho tela,

ktorou vravím

sami sa niekde skryme.

Pre neho...

Jediný úder zastaví všetko vo mne.

Jediné slovo umlčí každý zvuk.

Tak postav sa sem do stredu ku mne

a zahlaď sa do mojich duševných múk.

Tak ako hasne kvet, ktorý slnko nájsť nemože cez veľký strom nad ním,

tak aj ja chcem byť s tebou, chráň ma, obklop ma šťastím.

Tvoje oči nech zakryjú mi všetko zlé čo je okolo,

nech pri tvojich bozkoch cítim akoby láska a štastie z neba pršalo..

Cítiť tvoj dotyk na mojom tele chcem ako chce vták lietať.

Bez teba žiť nemožem, ako bez slnka mesiac...

Čistá ako potok v horách, ako víla z krásneho lesa

taká dokažem byť len pri tebe, zdá sa.

Keď sa ráno prebudím vedľa teba a ty budeš ešte spať

pôjdem až na kraj sveta preto, aby som ti niečo mohla dať...

Keď prezriem všetky kúty a nič nenájdem

rovno z hrude si svoje srdce vytrhnem.

Po čase keď nájdu moje bezduché telo,

nájdu lístok nožom zabodnutý do môjho srdca

a bude v ňom stát, že moje srdce len pre teba bilo

a kvôli tebe láska som bola ochotná aj jeho vzdať sa.