Myseľ je staviteľ
Prvý Cayceho príncip je o tom, že na čo človek myslí, tým sa stane. Silou svojej mysle môžeme tvoriť svoju budúcnosť, to, čím sa staneme. Jedna zo žien, ktoré aplikovali životnú filozofiu Cayceho, to vyjadrila takto: „Vaša myseľ je ako strom a myšlienky, ktoré do nej vstupujú, sú ako vtáky. Nie je dôležité, ktoré vtáky sa na chvíľu posadia na konáre stromu a o chvíľu odletia. Podstatné je, ktorým vtákom dovolíte, aby si na strome postavili hniezdo.“ Neexistuje vari myšlienka, ktorá by nám občas nenapadla, ale myšlienky, ktoré nás skutočne ovplyvnia sú tie, ktoré v našom myslení prevažujú. Raz však treba začať. Lebo ako hovorí Lao-c“: „Tisícmíľová cesta sa začína jedným krokom.“ Takú dlhú cestu možno zhrnúť do vety: „Si duchovná bytosť, a to, čo robíš so svojou mysľou, určí tvoj život.“
Zmena motívov a hodnôt
Cayce radí, že ak chceme dosiahnuť pozitívnejšiu budúcnosť, musíme si vytvoriť duchovný ideál. Pokiaľ budeme stavať iba na sebeckých túžbach a záujmoch, môže nás naša myseľ zničiť.
Žite pre vyšší princíp
Túžba po osobnom úspechu a nepokoj, ktorý táto túžba vytvára, sú dennými realitami dnešnej televízie. Odzrkadľuje tento stav našu skutočnú povahu? Sme súčasťou sveta, kde platí, že prežijú iba najsilnejší? Alebo sme iskrami tvorivej sily, ktorej základnou povahou je dávať a milovať, hľadať rovnováhu pre všetky časti stvorenia? Spýtajme sa, či náš cieľ pomáha vytvárať viac mieru, spokojnosti, porozumenia a lásky, alebo prispieva ku konfliktom, strachu a nenávisti? Prispieva k dobru všetkých, alebo zvýhodňuje len niektorých na úkor druhých?
Pravda je rastúca vec
Edgar Cayce hovorieval, že pravda je rastúca vec, že je to božsky inšpirovaný impulz k rastu, ktorý tlačí každú dušu k naplneniu svojho osudu, aj keď pravda sama môže byť niekedy nepríjemná. Veci však fungujú takto. Zmeniť sa a vyvíjať niekedy znamená trpieť. Prijať pravdu neraz vyžaduje nový postoj a prístup.
Treba si však uvedomiť, že každá z našich chýb je vedľajším produktom nejakého dobra, ktoré bolo zmenené sebeckým zmýšľaním. Každá z nich sa dá napraviť, ak nenecháme pocitom viny poprieť našu vrodenú dobrotu.
Prospešný hnev
Cayce zistil, že človek, ktorý nie je schopný prejaviť hnev, je veľmi slabý, ale človek, ktorý nie je schopný svoj hnev kontrolovať, je na tom podstatne horšie. Pokiaľ je hnev poroduktom lásky (dieťaťu nedovolíme konať nesprávne), je oprávnený. Ak sa však hneváme preto, že nedosiahneme, čo chceme, alebo, že naše úsilie bolo zbytočné, hnev nie je namieste. Hnev však môže byť aj konštruktívny, a to vtedy, keď nás vyburcuje napríklad skoncovať s doterajším neplodným životom. Dovoľme hnevu, aby nás motivoval niečo robiť – meniť veci. Ak ho nevyužívame tvorivým spôsobom, stane sa veľmi deštruktívnym nielen pre nás, ale aj spoločnosť. Hnev je ako každá iná sila, má schopnosť ničiť i tvoriť. Spôsob, ako hnev použijeme, určí, či ho použijeme na svoj prospech, alebo skazu.
Kríza – príležitosť na rast
Aké sú teda podľa Cayceho metódy transformácie počas krízy? Predovšetkým treba prijať svoj stav, čo však neznamená rezignovať. Prijatie situácie je, naopak, odvážny akt. Znamená, že sme schopní pozrieť sa danej situácii priamo do očí a povedať si: vidím ťa, teraz čosi podniknem. Rovnako dôležité je prevziať zodpovednosť za svoju situáciu, čo znamená hľadať spôsob, ako sa z nej môžem poučiť. Napríklad použiť reinkarnáciu ako prostriedok, ktorý pomáha zmieriť sa s danou chvíľou a prevziať zodpovednosť za všetky aspekty nášho života.
Ďalším krokom je nájsť správny postoj k danej situácii, čo znamená, porozmýšľať o tom, aký postoj sa od nás očakáva. Keď to dokážeme, nebudeme obeťami okolností, ale pánmi na ceste vpred. Nemenej dôležité je nestrácať nádej. Bez nádeje sú všetky tri predchádzajúce kroky nanič. Nádej je kvalita, ktorá nás bude posilňovať počas krízy.
Život má zmysel
Ku všetkému dochádza z nejakého dôvodu. Tak ako naše telo potrebuje vzduch, jedlo a vodu, potrebuje aj naša duša zmysel na svoju existenciu. Čo môžeme urobiť, aby sme našli svoje životné poslanie? Cayce svojho času povedal, že každý deň sa stane čosi, čo nás vedie k nášmu skutočnému poslaniu. Väčšina z nás však tieto náznaky ignoruje. Predovšetkým by sme si mali uvedomiť, aký je vlastne náš duchovný ideál, aké sú naše kľúčové talenty a schopnosti. Nestačí iba vedieť, aký je náš zmysel života, ale treba ho začať uskutočňovať. Dobré je začať menšími krôčikmi.
Prebudenie vôle
Cayce neraz zdôrazňoval význam nezávislých rozhodnutí, keď ľuďom radil, ako majú pristupovať k svojim problémom. Kľúčom k rozhodnutiu je ľudská vôľa. Tí, ktorí veria, že naše životy sú v podstate predurčené, tvrdia, že určujúcim faktorom sú naše vlastné zvyky. Iní rozpoznali existenciu slobodnej vôle, ale opisujú ju obmedzeným spôsobom ako silu, ktorá predpokladá potlačenie tzv. nežiadúcich túžob.
Komentáre
fuuha
Zaujímavé...